Fvd:Demokracia (sartori, g.)
Obsah
Chronol�gia
Registre
Diskusia
Spr�va
Zoznam D
- je zo v�etk�ch politick�ch syst�mov najviac z�visl� od jasn�ho myslenia, od zopovedn�ho a primeran�ho pochopenia. Ak je teda tak, dnes je najviac potrebn� uvies� do poriadku a preh�adnosti pomotan� tkanivo argumentov o tom, ��m by demokracia mala by�, ��m m��e by�, ��m nie je a ��m by sa nemala sta�. A toto by moja te�ria demokracie mala predov�etk�m ur�i�.
Do akej miery obrat v roku 1989 a p�d komunistick�ch re�imov ovplyvn� te�riu demokracie? Mysl�m si, �e je potrebn� �as, aby sa to dalo poveda�. V s�casnosti je ist�, �e te�ria liber�lnej demokracie obst�la a naopak, teoretizovanie o komunistickej demokracii inkasovalo smrte�n� �der. Znamen� to, �e nem� zmysel, aby sme sa v perspektive smerom k roku 2000 nato�ko zaoberali marxizmom? Na tuto ot�zku odpoved�m, �e koniec ideol�gie (marxizmu) m� dbe polohy. Ideol�gia sa m��e ofici�lne zr�ti� - so sklonenou z�stavou a st�chnut�mi bubnami - a napriek tomu pre�ka� nezranen� vo svojich Gest�lt, nan�vistiach a l�skach. Skuto�ne por�ka v bitke m��e vystup�ova� potla�en� f�bie. Potom je tu st�le poloha recidivy, spo��vaj�ca v tvrden�, �e chyba bola v uplatnen�, nie v ide�ch a ide�loch. V tomto pr�pade je d�le�it� uk�za�, �e aj idey boli nespr�vne uchopen�, a �e to, �o bolo dnes uznan� post factum, pod ��inkom sily faktov, bolo u� d�vno presne predpovedan� ante factum. St�le si teda mysl�m, �e te�ria liber�lnej demokracie mus� by� ch�pan� v kontexte jej z�psov po�as posledn�ch stop�desiatich rokov ( L651;XIII-XIV).
Chybn� predstavy o demokracii ju ved� ku skaze ( L651;5).