Rok 1997: Slovensko ako Albánsko. Do NATO pozvali iba susedov

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: SME vás prevedie cez štvrťstoročie Čítajte 

Hoci sa malo 23. a 24. mája 1997 uskutočniť na Slovensku ľudové hlasovanie o vstupe krajiny do Severoatlantickej aliancie, už niekoľko týždňov predtým bolo zjavné, že Slovenskú republiku v lete do NATO nepozvú. Vládu lídra HZDS Vladimíra Mečiara západ už dlhšie kritizoval.

Správa americkej vlády pre Kongres USA o rozširovaní NATO spomenula Slovensko spolu s Albánskom ako krajinu, v ktorej sú problémy s rešpektovaním demokracie.

Americký senátor Alfonse DʻAmato v liste prezidentovi Michalovi Kováčovi o Slovensku napísal: „Táto krajina, ktorá sa tak sľubne vyvíjala od roku 1993, zlyhala v napredovaní v demokratických reformách. Kým Česká republika, Poľsko a Maďarsko pracujú na tom, aby sa kvalifikovali za platných členov Európskej únie a NATO, Slovensko v tomto úsilí zaostáva. Aj Litva a Slovinsko sa snažia urobiť maximum pre blaho svojich obyvateľov, čo sa o Slovensku nedá povedať.“

Pozícia Slovenskej republiky bola nepriaznivá nielen v hre o pozvánku do NATO, ale aj na začiatku rozhovorov o vstupe do Európskej únie.

Predseda zmiešaného výboru Európsky parlament - Slovensko Herbert Bösch povedal, že Slovensko bude možno prijaté do Európskej únie až okolo roku 2010. Argumentoval tým, že v krajine dochádza k veciam, ktoré jednoducho nemožno tolerovať. „Deľba moci nemôže vyzerať tak, že kontrolné výbory pre televíziu, rozhlas, tajnú službu a privatizáciu sa viac alebo menej obsadzujú len ľuďmi vernými vláde,“ vyhlásil rakúsky politik.

Mečiar: Veľmoci sa dohodli

Na marcovom mítingu HZDS v Trnave Mečiar prvý raz verejne priznal, že Slovensko nebude pravdepodobne prijaté do aliancie v prvej vlne rozšírenia.

Ako dôvod však uviedol „globálne dohody“ medzi USA a Ruskom. Toto vyjadrenie však popreli Spojené štáty a neskôr aj ruský premiér Viktor Černomyrdin.