sk.wikipedia.org

Česko-Slovensko – Wikipédia

  • ️Fri Feb 01 2013

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Česko-Slovensko
(Československo)
↓ 1918 – 1939
1945 – 1992 		↓
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit
Geografia

Mapa štátu

Rozloha

140 446 km² (1921)
127 900 km² (1992)

Najvyšší bod

Najdlhšia rieka
Obyvateľstvo

Počet obyvateľov

14 723 854 (1930)
15 576 550 (1991)

Národnostné zloženie

Česi, Slováci, Nemci (23%, 1921), Maďari (5,5%, 1921), Rusíni (3,4%, 1921), Židia (1,3%, 1921), Poliaci, Rómovia a i.

Štátny útvar

Vznik

Zánik
Predchádzajúce štáty: Nástupnícke štáty:
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919
Česko-Slovensko v rokoch 1920 – 1938
Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky)
Česko-Slovensko v rokoch 1969 – 1990
Dobové predmety
Kupónová známka z ČSFR
Tomáš Garrigue Masaryk
Milan Rastislav Štefánik
Edvard Beneš

Česko-Slovensko[pozn 2] (v rokoch 1918 – 1938 a 1945 – 1990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 1918 – 1992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (1939 – 1945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí.

Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska.[11] Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami.

Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:

1. podľa zriadenia (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie):

Obdobie 1945 – 1960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 1960 – 1989 aj socialistické obdobie.

2. podľa oficiálneho názvu štátu (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy):

Česko-Slovensko bolo vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného Česka, Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.

Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal:

  • v Česku zmenšenom o Sudety a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku a Poľsku),
  • na Slovensku zmenšenom o pohraničie (pripadlo Maďarsku, Nemecku a Poľsku), a
  • v Podkarpatskej Rusi zmenšenej o južné pohraničie (pripadlo Maďarsku)

Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.

Susedmi Česko-Slovenska teda boli:

Štát mal V-Z pozdĺžne podlhovastý tvar. Od východu na západ mal do roku 1939/1945, teda pred stratou Podkarpatskej Rusi, približne 950 km. Priemerná šírka územia v S-J smere bola len okolo 150 km. Geologicky ho tvorilo hercýnske horstvo Českého masívu, alpínske horstvo Západných a sčasti Východných Karpát a v južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj výbežky Panónskeho panvového systému.[12]

V Československu prevládala rímskokatolícka cirkev. Na území Česka pôsobili aj Českobratská cirkev evanjelická, Cirkev československá husitská a iné. Na Slovensku zasa aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev a iné. V Československu pôsobili aj gréckokatolícka a pravoslávna cirkev.

  • 28. 10. 1918 – 14. 11. 1918: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Česko-Slovensko/Československo
  • 14. 11. 19181  –  5. 3. 1920: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Republika Česko-Slovenská/Republika Československá/Česko-Slovenská republika/Československá republika/Česko-Slovensko/Československo (vo vtedajších medzinárodných zmluvách sa píše názov vo všetkých jazykoch zásadne so spojovníkom); zaužívané skratky RČS / ČSR / (?) Č-SR
  • 6. 3. 1920 – 22. 11. 1938: Československá republika/Československo (často písané s prehodeným slovosledom republika Československá – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve [13]; zaužívaná skratka bola ČSR
  • 23. 11. 1938 – 15. 3. 1939: Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko; zaužívaná skratka bola Č-SR alebo (?)ČSR
  • (1940 – 1945 a) 1945 – 10. 7. 1960: Československá republika (republika Československá)/Československo, od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj Československá ľudovodemokratická republika; zaužívaná skratka ČSR
  • 11. 7. 1960 – 28. 3. 1990: Československá socialistická republika/Československo; zaužívaná skratka ČSSR
  • 29. 3. – 22. 4. 1990: Česko-slovenská federatívna republika (po slovensky) / Československá federativní republika (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar Česko-Slovensko, kodifikovaný začiatkom roka 1991 Pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar Československo; pozri aj pomlčková vojna
  • 23. 4. 1990 – 31. 12. 1992: Česká a Slovenská Federatívna Republika (po slovensky) / Česká a Slovenská Federativní Republika (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ČSFR

1:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.

  • 1918 – jeseň 1938: demokratická republika, unitárny štát
  • jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, federatívny štát (asymetrická federácia – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu)
  • 1940 – 1945: vláda v exile – pozri dočasné štátne zriadenie
  • 1945 – 1948: demokratická republika s autoritatívnymi črtami (oficiálne tzv. ľudová demokracia), centralistický štát
  • 1948 – 1968: republika, komunistický štát (oficiálne do júla 1960 ľudová demokracia, odvtedy socializmus)
  • 1969 – 1989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky)
  • 1990 – 1992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)

Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.:

Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Členenie bolo takéto:

  • dnešné Česko: ako 1918 – 1922
  • dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: vytvorené tzv. veľžupy (oficiálne župy) – pozri župa (Česko-Slovensko)

Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri krajinské zriadenie):

  • Zem Česká/Česká zem (Česká krajina) – t. j. Čechy (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku)
  • Zem Moravskosliezska/Moravskosliezska zem (Moravsko-sliezska krajina) – t. j. Morava a České Sliezsko (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku, a od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku)
  • Krajina Slovenská/Slovenská krajina – t. j. Slovensko (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ktoré patrili od roku 1918 Maďarsku; od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku, od 10. 10. 1938 bez Devína a Petržalky, ktoré pripadli Nemecku, od 5. 11. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Maďarsku)
  • Podkarpatská Rus (Podkarpatskoruská krajina) – t. j. Podkarpatská Rus (od 5. 11. bez pohraničia, ktoré pripadlo Maďarsku)

Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj Žilinská dohoda) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.

Ako pred jeseňou 1938 (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)

Členenie na kraje – pozri kraj (1949 – 1960).

Členenie na (väčšie) kraje – pozri kraj (1960 – 1990).

Od 1. 1. 1969 navyše federatívne rozdelenie na Českú socialistickú republiku (od 6. marca 1990 Českú republiku) a Slovenskú socialistickú republiku (od 1. marca 1990 Slovenskú republiku) – pozri aj Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii.

Na území Slovenska boli kraje zrušené od 1. 7. 1969 do 28. 12. 1970 a znova zrušené od 20. 12. 1990.

Pozri aj: okres, obec, obvod

  1. ↑ 29. 2. 1920 – 9. 10. 1938 oficiálne „jazyk československý“, s českým a slovenským znením, ale de facto sa rozlišovala čeština a slovenčina; do 1939 pre územie Podkarpatskej Rusi (aj?) „ľudový jazyk“ (t. j. de facto rusínčina a modifikovaná ruština)
  2. ↑ Z hľadiska súčasnej pravopisnej úpravy slovenského jazyka platí:
    • kodifikačná príručka Pravidlá slovenského pravopisu (2013) uvádza iba tvar „Česko-Slovensko“,[1]
    • kodifikačná príručka Krátky slovník slovenského jazyka (2020) heslo „Česko-Slovensko“ neuvádza, uvádza iba heslá „československý“ („český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu čechoslovakizmu) popierajúci národný princíp“)[2] a „česko-slovenský“ („český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko“),[3]
    • Slovník súčasného slovenského jazyka (A – G, 2015) uvádza obe tvary „Česko-Slovensko, Československo“, pričom ďalej rozlišuje odlišné písanie dlhého názvu štátu podľa historického obdobia („1918 – 1938 a 1945 – 1960 Československá republika, skr. ČSR, 1938 – 1939 Česko-Slovenská republika, 1960 – 1990 Československá socialistická republika, skr. ČSSR, 1990 – 1992 Česká a Slovenská Federatívna Republika, skr. ČSFR“),[4]
    • jazyková poradňa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied odporúča pri písaní postupovať podľa vyššie citovaného Slovníka súčasného slovenského jazyka,[5]
    • jazykovedec PaedDr. Matej Považaj, CSc., redaktor Pravidiel slovenského pravopisu, v tejto veci uvádza: „Súčasné základné jazykové príručky zvyčajne uvádzajú obidva spôsoby písania názvu spoločného štátu a s ním súvisiaceho prídavného mena, niekedy aj s príslušným vysvetlením. Závisí od autora textu, ktorý spôsob písania si zvolí (spôsob písania často odzrkadľuje aj postoj autora k pomenúvaným entitám). Pri presnom citovaní dokumentov však treba rešpektovať dobový stav písania.“[6]
    Napr. Encyclopaedia Beliana (Č – Eg, 2003) uvádza heslo o štáte v celom období jeho trvania pod názvom „Česko-Slovensko“ a v úvode hesla uvádza „Česko-Slovensko, 1918–38 a 1945–60 Československá republika (ČSR), aj Republika československá (RČS), 1938–39 Česko-Slovenská republika, 1960–90 Československá socialistická republika (ČSSR), 1990–92 Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR)“.[7] V názvoch iných hesiel Encyclopaedia Beliana používa zápis so spojovníkom len pri hesle „česko-slovenské vojsko“ (ozbrojené sily v rokoch 1918 – 1920)[8] a v texte iných hesiel uvádza aj tvar Československo (napr. „Atlantická charta“,[9] „Karabin, Dan“[10]). .
  1. ↑ Česko-Slovensko. In: Pravidlá slovenského pravopisu. 4., nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1331-2.
  2. ↑ československý. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). Krátky slovník slovenského jazyka. 5., dopl. a upr.. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. ISBN 978-80-8128-261-4.
  3. ↑ česko-slovenský. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). Krátky slovník Slovenského jazyka. 5., dopl. a upr.. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. ISBN 978-80-8128-261-4.
  4. ↑ Česko-Slovensko, Československo. In: Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4. Zväzok A-G.
  5. ↑ Jazyková poradňa : Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? [online]. Bratislava: Petit Press, 2013-02-01, [cit. 2022-09-13]. Dostupné online.
  6. ↑ POVAŽAJ, Matej. Pravopis názvu bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Quark (Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR), 2016-08-25. Dostupné online [cit. 2022-09-13].
  7. ↑ Česko-Slovensko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
  8. ↑ česko-slovenské vojsko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
  9. ↑ Atlantická charta. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
  10. ↑ Karabin, Dan. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp).
  11. ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210
  12. ↑ Fordinál, K., Nagy, A., Maglay, J. a Malík, P., 2019: Československo na prehľadných geologických mapách. Geologické práce, Správy 133, s. 107 - 122
  13. ↑ Interpellácia poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov vláde o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej republiky Archivované 2007-09-29 na Wayback Machine, (posledný príspevok)
Česko-Slovensko
(dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo)
Pred 1918 1918 – 1938 1938 – 1939 1939 – 1945 1945 – 1948 1948 – 1960 1960 – 1990 1990 – 1991 1991 – 1992 1993
Čechy
Morava
časť Sliezska 		súčasť Predlitavska Československá republikaa
ČSR 		Ríšska župa Sudetyb
(súčasť Nemecka) 		Československá republikae
ČSR 		Československá republikaf
ČSR 		Československá socialistická republikag
ČSSR 		Česko-slovenská federatívna republika
resp.
Česká a Slovenská Federatívna Republika
ČSFR 		Česká republika
ČR
Česko-Slovenská republikac
Č-SR 		Protektorát Čechy a Morava
Slovensko súčasť Uhorska (Zalitavska) Slovenská republika 1939 – 1945 Slovenská republika
SR
súčasť Maďarskad
Podkarpatská Rus Zakarpatská oblasťh
(súčasť Sovietskeho zväzu) 		Zakarpatská oblasťi
(súčasť Ukrajiny)
Rakúsko-Uhorsko ČSNV v Paríži a Londýne (1939 – 1940),
Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945)

a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920.
b Územie anektované Nemeckom na základe Mníchovskej dohody z 29. – 30. septembra 1938.
c V historiografii známa ako druhá republika. Slovensko a Podkarpatská Rus získali autonómne postavenie ústavnými zákonmi z 22. októbra 1938. Slovensko malo de facto autonómne postavenie už od 6. októbra 1938 (Žilinská dohoda).
d Južná časť Slovenska bola anektovaná Maďarskom a Nemeckom na základe prvej viedenskej arbitráže, Podkarpatská Rus bola anektovaná vojensky na základe dohody medzi Maďarskom a nacistickým Nemeckom.
e V historiografii známa ako tretia republika. Išlo o režim obmedzenej demokracie so značným zahraničným vplyvom Sovietskeho zväzu.

f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR.
g Začiatkom 60. rokov nastúpilo reformné hnutie (medzníkom rok 1963), ktoré vyvrcholilo v roku 1968 pokusom o reformu, najmä o čiastočnou demokratizáciou režimu (pražská jar), čo bolo zvrátené inváziou vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Nastáva obdobie tzv. normalizácie (do roku 1989) a vojenskej okupácie Sovietskym zväzom (do roku 1991). Od roku 1969 bola ČSSR formálne federáciou pozostávajúcou z Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR). Dôsledkom Nežnej revolúcie v novembri až decembri 1989 došlo k pádu komunistického režimu.
h Oblast Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (USSR), republiky Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).
i Oblast Ukrajiny.