Autonómia – Wikipédia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Autonómia môže byť:

• všeobecne: samospráva, najmä územná, v rámci väčšieho celku, (určitá) nezávislosť vo vedení, pozri samospráva a územná samospráva
• v práve a politológii:
  • právo spoločenského organizmu upravovať právne pomery svojich príslušníkov samostatne pomocou stanovovania záväzných právnych noriem (v minulosti napríklad pri cirkevných spoločenstvách, univerzitách; dnes podstatná časť samosprávy územnej, školskej a podobne)
  • v medzinárodnom práve a štátnom práve: princíp štátoprávneho usporiadania, pri ktorom má časť štátu právne zaručenú relatívnu samostatnosť (nezávislosť) resp. samosprávu (napr. Hongkong, Katalánsko), pozri autonómia (štátoprávne usporiadania)
• vo filozofii: samourčovanie slobodnej vôle, ku ktorému je spôsobilý človek ako rozumná bytosť, čiastočné synonymum: sloboda vôle, pozri autonómia (filozofia)

Autonómnosť alebo autonómia môže byť:

• nezávislosť, samobytnosť
• osobitnosť, prebiehanie/fungovanie nezávisle od niečoho (napr. autonómny robot, autonómny vývin)
• vo fyziológii: nezávislosť orgánu od regulujúcich, brzdiacich alebo stimulujúcich vplyvov

Autonómnosť je v lekárstve samovoľnosť, spontánnosť.