Extravilán – Wikipédia
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
intravilán:
historické centrum
zastavané plochy
extravilán:
poľnohospodárska pôda
lesy
Extravilán je vonkajšia časť katastrálneho územia obce, t. j. územie ležiace mimo jej zastavanej a na zástavbu určenej časti (mimo intravilánu).[1][2] Tvoria najmä ho poľnohospodárske a lesné pozemky, príp. vodné plochy, môže však zahŕňať rozptýlené sídla (umelé roztrúsené osady, samoty, chalupy ap.) alebo hospodárske stavby (napr. stodoly, mlyny a pod.).[3][4][5]
Tento termín sa používa najmä v urbanizme, archeológii a urbánnej histórii.
V Uhorsku bol zavedený v 13. storočí, čo súviselo s uplatňovaním zákupného práva, pričom sa vzťahoval na polia a lúky feudálom pridelené poddanským usadlostiam v intraviláne.[5]
- ↑ Šaling, Ivanová-Šalingová a Maníková 2008, s. 345. „stav. oblasť, územie ležiace mimo zastavanej časti sídliska, obce, mesta“
- ↑ Buzássyová a Jarošová 2006
- ↑ „extravilán“, Encyclopaedia Beliana, 4. (Eh – Gala), Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2008, str. 277, ISBN 8022408476
- ↑ Balážová a Bosák 2005
- ↑ a b Horváth 2011
- „extravilán“, Encyclopaedia Beliana, 4. (Eh – Gala), Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 2008, str. 277, ISBN 8022408476
- Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „extravilán“, Slovník cudzích slov : akademický (2. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 8010003816
- Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra, edi. (2006), „extravilán“, Slovník súčasného slovenského jazyka, A – G, Bratislava: Veda, ISBN 8022409324
- Horváth, Stanislav (2011), „extravilán“, in Kiliánová, Gabriela, Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom : elektronická encyklopédia, Bratislava: Koordinačné centrum tradičnej ľudovej kultúry SĽUK; Ústav etnológie SAV
- Šaling, Samo; Ivanová-Šalingová, Mária; Maníková, Mária (2008), „extravilán“, Veľký slovník cudzích slov (5. vyd.), Bratislava; Prešov: SAMO, str. 345, ISBN 9788089123070