Izoméria – Wikipédia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Izoméria (z gréc. isos - rovnaký, meros - častica) je chemický pojem označujúci chemické zlúčeniny, ktoré majú rovnaký sumárny vzorec a relatívnu molekulovú hmotnosť, ale líšia sa usporiadaním atómov v molekule. Takéto zlúčeniny sa nazývajú izoméry.

Príkladom izomérie je propanol: C₃H₈O (alebo C₃H₇OH) má dva izoméry propan-1-ol (n-propyl alkohol; I) a propan-2-ol (izopropyl alkohol; II). Tretím izomérom je metoxyetán (etylmetyléter, III).

• Konštitučné izoméry - zlúčeniny líšiace s poradím a spôsobom viazania atómov
  • Tautoméry - zlúčeniny líšiace sa polohou vodíka
  • Mezoméry - zlúčeniny líšiace sa polohou elektrónov
• Stereoizoméry - zlúčeniny líšiace sa priestorovým usporiadaním atómov
  • Enantioméry - stereoizoméry, ktoré sú si navzájom zrkadlovým obrazom
  • Diasteroméry - stereoizoméry, ktoré nie sú si navzájom zrkadlovým obrazom
    • Konformačné izoméry - poloha atómov v priestore sa mení rotáciou okolo jednoduchej väzby
    • Konfiguračné izoméry - poloha atómov v priestore nesúvisí rotáciou okolo jednoduchej väzby

• Optická izoméria
• Racemát
• Chiralita

• P. Záhradník, M. Kollárová. Prehľad chémie 2, Organická chémia a biochémia, SPN, Bratislava, 1997, ISBN 80-08-01005-3