sk.wikipedia.org

Jassko-kišinevská operácia – Wikipédia

  • ️Thu Mar 20 2025

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Jassko-kišinevská operácia
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu

Sovietske vojská vítané obyvateľstvom Bukurešti po štátnom prevrate
Dátum 20. augusta - 29. augusta 1944
Miesto Rumunsko, Moldavsko
Výsledok Víťazstvo ZSSR
Protivníci
Sovietsky zväz Nacistické Nemecko
Rumunsko
Velitelia
Rodion Malinovskij
(2. ukrajinský front)
Fiodor Tolbuchin
(3. ukrajinský front)
Johannes Friessmer
(Skupina armád Južná Ukrajina)
Petre Dumitreslu
(Armádna skupina Dumitrescu)
Otto Wöhler
(Armádna skupina Wöhler)
Sila
1 341 200 vojakov
1 874 tankov a samohybných diel
500 000 nemeckých vojakov,
405 000 rumunských vojakov,
170 tankov,
800 lietadiel
Straty
13 197 mŕtvych
53 933 ranených
18 nemeckých divízií
185 000 mŕtvych, ranených a nezvestných rumunských vojakov
Východný front
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Jassko-kišinevská operácia bola sovietska útočná operácia na východnom fronte počas druhej svetovej vojny. Uskutočnila sa na území Rumunska a Moldavska od 20. do 29. augusta 1944. Vojská sovietskeho 2. a 3. ukrajinského frontu v nej zlikvidovali alebo prinútili ustúpiť vojská nemeckej skupiny armád Južná Ukrajina. Úspech operácie mal za následok prevrat v Rumunsku a prechod krajiny na stranu Spojencov. Sovietske vojská si tak vytvorili priestor na postup na Balkán a do Maďarska.

Jassko-kišinevská operácia

Operácia je nazvaná podľa miest Jasy (Iași Rumunsko) a Kišiňov (Moldavska). 3. ukrajinský front, na začiatku operácie už mal na západnom brehu rieky Dnester neďaleko Tiraspolu vybudované predmostí a zaútočil smerom na Kišiňov. 23. augusta 1944 Sovieti obkľúčili hlavné mesto Moldavska Kišiňov. V ten istý deň rumunský kráľ Michal I. v Bukurešti zosadil premiéra maršala Iona Antonesca a prikázal rumunskej armáde ukončiť bojové akcie proti Sovietskemu zväzu. V dôsledku toho sa front zrútil a Červená armáda mohla ďalej rýchlo postupovať na juh a oslobodiť Rumunsko od zvyškov nemeckých vojsk. Ofenzíva bola oficiálne ukončená 29. augusta, avšak ešte do 31. augusta boli obsadzované zvyšky rumunského územia (po rieku Dunaj a mesto Konstanca na brehu Čierneho mora), kde sa bránili vojská verné predchádzajúcej fašistickej vláde.

Po obsadení Rumunska vyhlásil ZSSR 5. septembra 1944 vojnu Bulharsku, ktoré hoci bolo spojencom Nemecka a podieľalo sa na okupácii Juhoslávie a Grécka, ale voči ZSSR sa správalo neutrálne. 8. septembra prekročila Červená armáda rumunsko-bulharské hranice a nasledujúci deň vypuklo v Bulharsku povstanie. Bulharsko sa stalo spojencom ZSSR a vyhlásilo Nemecku vojnu.

Východný front: Modrá - do 30. augusta 1944 Jassko-kišinevská operácia (pokračovala smerom k južnej hranici Slovenska: Belehradská operácia 14. september – 24. november 1944, Bitka o Budapešť október, december 1944 do 13 februára 1945.

23. augusta kráľ Michal vyhlásil prímerie a lojalitu Rumunska k Spojencom. Oznámil prijatie prímeria ponúknutého Veľkou Britániou, Spojenými štátmi a ZSSR a vyhlásil vojnu Nemecku. Prevrat neodvrátil rýchlu sovietsku okupáciu a zajatie asi 130 000 rumunských vojakov, ktorých transportovali do Sovietskeho zväzu. Prímerie bolo podpísané o tri týždne neskôr 12. septembra 1944 za podmienok, ktoré prakticky diktoval Sovietsky zväz. Podľa podmienok prímeria Rumunsko oznámilo svoju bezpodmienečnú kapituláciu ZSSR a dostalo sa pod okupáciu spojeneckých síl, ktorých zástupcom bol Sovietsky zväz, ktorý kontroloval médiá, komunikáciu, poštu a civilnú správu v Rumunsku.[1]

  1. Romania - Armistice Negotiations and Soviet Occupation [online]. countrystudies.us, [cit. 2025-03-20]. Dostupné online.