Konrad Adenauer – Wikipédia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Konrad Adenauer
Konrad Adenauer v roku 1956
1. kancelár NSR
V úrade 15. september 1949 – 16. október 1963
Prezident	Theodor Heuss Heinrich Lübke
Ludwig Erhard
1. minister zahraničných vecí NSR
V úrade 15. marec 1951 – 6. jún 1955
Heinrich von Brentano
Biografické údaje
Rodné meno	Conrad Hermann Joseph Adenauer
Narodenie	5. január 1876 Kolín nad Rýnom, Nemecké cisárstvo
Úmrtie	19. apríl 1967 (91 rokov) Bad Honnef, NSR
Politická strana	CDU
Alma mater	Albert-Ludwigs-Universität Freiburg Ludwig-Maximilians-Universität München Rheinische Friedrich-Wilhelms-Universität Bonn
Rodina
Manželka	Emma Weyer (*1880 – †1916) Auguste Zinsser (*1895 – †1948)
Deti	S 1. manželkou: Konrad (*1906 – †1993) Max (*1910 – †2004) Ria (*1912 – †1998) S 2. manželkou: Ferdinand (*1921 - †1921) Paul (*1923 – †2007) Lotte (*1925) Libet (*1928 - †2019) Georg (*1931 - †2020)
Odkazy
	Konrad Adenauer (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Konrad Adenauer (* 5. január 1876, Kolín nad Rýnom, Nemecké cisárstvo – † 19. apríl 1967, Bad Honnef, NSR)^[1] bol nemecký konzervatívny politik a štátnik. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších nemeckých politikov. Bol prvým povojnovým predsedom vlády Nemecka (1949–1963), zakladateľom a prvým predsedom CDU (1950–1966), ktorá má od svojho vzniku popredné miesto na politickej scéne Nemecka.

Jeho prvá významná funkcia bola funkcia primátora Kolína nad Rýnom, ktorú zastával v období 1917 - 1933 a krátko v roku 1945. Pod jeho vedením mesto ekonomicky prosperovalo a modernizovalo sa. Súčasne pôsobil ako prezident Pruskej štátnej rady (1921 - 1933). Po nástupe Hitlera k moci bol v roku 1933 zbavený všetkých funkcií a penzionovaný.

Po vojne spoluzakladal Kresťanskodemokratickú úniu Nemecka (skr. CDU, nem. Christlich Demokratische Union) a v období 1949 - 1966 bol jej predsedom. Po rozdelení Nemecka bol v roku 1949 zvolený za prvého kancelára Nemeckej spolkovej republiky. Túto funkciu po troch ďalších úspešných voľbách zastával až do roku 1963. V období 1951 - 1955 zastával súčasne funkciu ministra zahraničných vecí. Jeho politickým cieľom bolo znovuzjednotenie Nemecka a začlenenie NSR do západných ekonomických a politických štruktúr. Za jeho vlády vstúpila krajina do NATO (1955), boli nadviazané diplomatické styky so ZSSR (1955) a bola podpísaná nemecko-francúzska zmluva (1963).
V 60. rokoch jeho politika strácala popularitu a nakoniec sa z politického života stiahol.

Je autorom výroku: Najprv sa staňte neobľúbeným a potom Vás budú brať vážne.^[2]

• Erinnerungen (spomienky) - autobiografia, 1965-8