sk.wikipedia.org

Olovo – Wikipédia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Olovo
(plumbum)
tálium ← olovo → bizmut
Sn
↑
Pb
↓
Fl
82
Periodická tabuľka
6. perióda, 14. skupina, blok p
kovy
Vzhľad
sivý kov
olovo
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 207,2 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p2
Atómový polomer 175 pm
Kovalentný polomer 146 pm
Kovový polomer 175 pm
Van der Waalsov pol. 202 pm
Iónový polomer
pre: Pb2+ 		120 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,33 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 715,6 kJ.mol−1
2: 1 450,5 kJ.mol−1
3: 3 081,5 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II, IV
Št. potenciál
(-0.126) 		Pb2+/Pb V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 11,34 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 600,61 K) 		10,66 kg·dm−3
Teplota topenia 600,61 K (327,46 °C)
Teplota varu 2 022 K (1 748,85 °C)
Sk. teplo topenia 4,77 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 179,5 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 26,650 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 978 1 088 1 229 1 412 1 660 2 027
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 208 nΩ·m
Tep. vodivosť 35,3 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť 28,9 µm·m−1·K−1
Youngov modul 16 GPa
Pružnosť v šmyku 5,6 GPa
Objemová pružnosť 46 GPa
Poissonovo č. 0,44
Tvrdosť (Mohs) 1,5
Tvrdosť (Brinell) 38,3 MPa
Reg. číslo CAS 7439-92-1
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
 204Pb 1,4 % 1,4x1014 r. α 2,186 200Hg
 205Pb synt. 1,53x107 r. ε 0,051 205Tl
206Pb 24,1 % stabilný s 124 neutrónmi
207Pb 22,1 % stabilný s 125 neutrónmi
208Pb 52,4 % stabilný s 126 neutrónmi
 210Pb stopy 22,3 r. α 3,792 206Hg
synt.   β- 0,064 210Bi
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému olovo.

Olovo (lat. Plumbum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pb a protónové číslo 82. Olovo patrí medzi ťažké kovy s nízkym bodom tavenia, je to kujný kov odolný voči korózii (na povrchu sa vytvorí vrstvička oxidov, ktoré zabraňujú ďalšej korózii).

V prírode sa vyskytuje ako minerál galenit (sulfid olovnatý - PbS) - hlavná ruda olova, prípadne v niektorých ďalších sulfidoch a viacerých sekundárnych mineráloch (ceruzit, anglesit, atď...). Používa sa na ochranu pred rádioaktívnym žiarením, do olovených akumulátorov (napr. v automobiloch) a ako ochranný plášť podmorských a podzemných káblov.

Olovo sa po resorpcii dostáva krvou do tkanív. V krvi sa viaže na bielkoviny. Najväčšie zásoby olova v tele sú v kostiach a mozgu. Olovo sa z tela vylučuje dlhodobo, zlúčeniny olova majú mutagénne účinky. Olovo má negatívne účinky na srdcovo-cievny systém, reprodukciu, imunitný systém a tráviaci trakt. Karcinogénne účinky zatiaľ nie sú potvrdené ale ani vyvrátené. Vysoké koncentrácie spôsobujú slabosť v prstoch, zápästí alebo členkoch, stratu pamäti, chudokrvnosť a poruchy v krvnom obehu. Nezvratné poškodenie sa prejavuje symptómami akými sú: poruchy krvi, u detí dochádza k vzniku mentálnej retardácie, až k úmrtiu.

Od 40. rokov 19. storočia bolo veľké množstvo obyvateľov USA vystavených veľkým množstvám olova z automobilových výfukových plynov. Táto expozícia znížila IQ body viac ako 170 miliónom súčasných obyvateľov.[1]

Od roku 2006 je v Európskej únii regulované smernicou RoHS v niektorých elektronických a elektrických zariadeniach, rovnako ako ortuť, kadmium, šesťmocný chróm, polybrómované bifenyly (PBB) alebo polybrómované difenylétery (PBDE).[2]

  1. ↑ Michael J. McFarland, Matt E. Hauer, Aaron Reuben. Half of US population exposed to adverse lead levels in early childhood. Proceedings of the National Academy of Sciences, 2022; 119 (11) DOI: 10.1073/pnas.2118631119
  2. ↑ Miroslav Šuta: Zákaz některých chemikálií v nových spotřebičích, Odpady, 9/2006