Person of the Year – Wikipédia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Person of the Year (do roku 1999 Man of the Year, resp. Woman of the Year^[1]; v preklade „Osobnosť roka“) je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje americký spravodajský týždenník Time. Napriek názvu nemusí ísť o ocenenie muža, ženy či konkrétnej osobnosti. Okrem jednotlivcov môže ísť aj o skupinu osôb, nápad či neživý objekt, ktorý „v dobrom, ale aj v zlom... spôsobil niečo, čo najvýraznejšie ovplyvnilo udalosti uplynulého roka“.^[2]

Tradícia výberu „Person of the Year“ sa začala v roku 1927. Letec Charles Lindbergh v tomto roku absolvoval svoj historický transatlantický let. Časopis Time túto udalosť prehliadol a pilot sa na jeho obálku nedostal. Vedenie redakcie rozhodlo svoje rozpaky napraviť a podať udalosť prostredníctvom titulnej strany obálky prvého januárového čísla v roku 1928 ako príbeh s Lindberghovým vyobrazením a predstaviť ho ako Muža roka.^[3]

Od začiatku jeho vzniku bol v zozname aspoň raz takmer každý úradujúci prezident Spojených štátov mužom alebo Osobnosťou roka. Výnimkou boli: Calvin Coolidge, ktorý úradoval v čase prvého vydania, Herbert Hoover, ktorý po ňom nasledoval a Gerald Ford, ktorý bol jediným prezidentom, ktorý nikdy nebol do funkcie prezidenta, či viceprezidenta zvolený. Väčšina z nich bola vyhlásená za Muža, či Osobnosť roka buď v roku, kedy boli zvolení, alebo keď boli vo funkcii. Jediný, kto dostal tento titul pred zvolením, bol osem rokov pred jeho prvými voľbami v roku 1944 ako najvyšší veliteľ spojeneckých inváznych síl Osobnosťou roka Dwight D. Eisenhower. Tento titul získal opäť v roku 1959, kedy bol vo funkcii prezidenta. Prvým zvoleným prezidentom USA s titulom Osobnosť roka bol Franklin D. Roosevelt a je jedinou osobnosťou, ktorá tento titul získala trikrát, najprv ako zvolený prezident v roku 1932 a neskôr ako úradujúci prezident v rokoch 1934 a 1941.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád všetkých krajín, ktoré boli vybrané ako muž, žena, či Osobnosť roka (zoradené v chronologickom poradí podľa názvu krajiny, od najčastejšie vybraných), sú:

Počet výberov	Úrad	Meno
23 (14 jednotlivých lídrov)	Prezident Spojených štátov	Franklin D. Roosevelt (1932, 1934, 1941); Harry S. Truman (1945, 1948); Dwight D. Eisenhower (1959); John F. Kennedy (1961); Lyndon B. Johnson (1964, 1967); Richard Nixon (1971, 1972); Jimmy Carter (1976); Ronald Reagan (1980, 1983); George H. W. Bush (1990); Bill Clinton (1992, 1998); George W. Bush (2000, 2004); Barack Obama (2008, 2012); Donald Trump (2016); a Joe Biden (2020)
6 (4 jednotliví lídri)	Generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu	Josif Vissarionovič Stalin (1939, 1942); Nikita Sergejevič Chruščov (1957); Jurij Vladimirovič Andropov (1983); a Michail Sergejevič Gorbačov (1987, 1989)
4	Spolkový kancelár (Nemecko)	Adolf Hitler (1938); Konrad Adenauer (1953); Willy Brandt (1970); a Angela Merkel (2015)
3	Pápež (Vodca Vatikánskeho štátu)	Ján XXIII. (1962); Ján Pavol II. (1994); a František (2013)
2 (1 líder)	Najvyšší vodca Čínskej ľudovej republiky	Teng Siao-pching (1978, 1985)
2	Premiér Francúzska	Pierre Laval (1931); a Charles de Gaulle (1958)
1	Premiér Čínskej republiky	Čankajšek (1937)
1	Prezident Egypta	Anwar as-Sádát (1977)
1	Habešský cisár	Hajilä Sillase (1935)
1	Premiér Iránu	Mohammad Mosaddek (1951)
1	Najvyšší vodca Iránu	Chomejní (1979)
1	Premiér Izraela	Jicchak Rabin (1993)
1	Prezident Palestínskej národnej samosprávy	Jásir Arafát (1993)
1	Prezident Filipín	Corazon Aquinová (1986)
1	Prezident Ruskej federácie	Vladimír Putin (2007)
1	Kráľ Saudskej Arábie	Fajsal (1974)
1	Prezident Juhoafrickej republiky	Frederik Willem de Klerk (1993)
1	Prezident Ukrajiny	Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj (2022)
1	Predseda vlády Spojeného kráľovstva	Winston Churchill (1940)
1	Kráľovná Spojeného kráľovstva a ďalších kráľovských spoločenstiev	Alžbeta II. (1952)

Poznámky

Winston Churchill bol vybraný aj druhýkrát. Bolo to do špeciálneho vydania „Muž polstoročia“ v roku 1949, keď slúžil ako vodca opozície pred svojím druhým premiérskym úradom. Charles de Gaulle bol vybraný pri voľbe prezidenta Francúzska ešte pred formálnym nástupom do úradu. Lech Wałęsa a Nelson Mandela boli vybraní tiež ešte pred zvolením za prezidenta Poľska a prezidenta Juhoafrickej republiky

Pred rokom 1999 tento titul získali štyri ženy: tri ako „Žena roka“ – Wallis Simpsonová (1936), kráľovná Alžbeta II. (1952) a Corazon Aquinová (1986) – a jedna žena v roku 1937 ako „Muž a manželka roka“, Soong Mei-ling, spolu so svojím manželom, generálom Čankajškom.^[4]

„Americké ženy“ boli titulom uznané ako skupina v roku 1975. Muži aj ženy spolu boli uznaní napríklad ako „Maďarskí bojovníci za slobodu“ (1956), „Vedci USA“ (1960), „The Dediči“ (1966), „Stredo-američania“ (1969), „Ozbrojené sily Spojených štátov“ (1950 a 2003), You (prispievatelia WWW v r. 2006), Demonštranti (2011) a Bojovníkom s Ebolou (2014). V časopise titul bol stále „Muž roka“ pre edície „Maďarských bojovníkov za slobodu“ z roku 1956 a v roku 1966 pre „Dedičov“ v ktorých obe titulky zobrazovali ženu stojacu za mužom a „Muži roka“. vo vydaní z roku 1960 „Vedci USA“, ktoré na svojej obálke obsahovalo výlučne mužov. Až vo vydaní „Stredo-američanov“ z roku 1969 tento názov bol zmenený na „Muža a ženu roka“.

V roku 1999 sa titul zmenil na neutrálnu „Osobnosť roka“. Prvý tento titul dostal Jeff Bezos zo spoločnosti Amazon.com.^[5] K ženám, ktoré boli po premenovaní titulu na „Osobnosť roka“ patria „Whistlebloweri“: Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová a Sherron Watkinsová (r. 2002), Melinda Gatesová spolu s Billom Gatesom a spevákom Bonom Voxom (r. 2005), Angela Merkelová (r. 2015), „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ (r. 2017), Greta Thunbergová (r. 2019) a Kamala Harrisová spolu s Joeom Bidenom v roku 2020. V roku 2020, v rámci osláv Medzinárodného dňa žien, redaktori časopisu Time vydali 89 nových obálok časopisov, z ktorých každá zobrazuje okrem 11 už dovtedy vybraných, aj ženy ako náprotivky k Mužom roka, ktorí boli vybraní v priebehu minulého storočia.^[6]

Napriek názvu sa na titul nenominujú len jednotlivci. Do špeciálneho koncoročného čísla boli vybrané aj dvojice ľudí, ako sú manželské páry a politickí oponenti, spoločenské triedy ľudí a aj neživé predmety..

Viaceré nominované osoby

• Čankajšek, prezident Číny a jeho manželka Sung Mej-ling (1937)
• William Anders, Frank Borman, a Jim Lovell, posádka vesmírnej lode Apollo 8 (1968)
• Richard Nixon a Henry Kissinger, politickí spojenci (1972)
• Ronald Reagan a Jurij Andropov, súperi počas Studenej vojny (1983)
• Nelson Mandela a F. W. de Klerk; Jásir Arafát a Jicchak Rabin, politickí lídri vedúci mierové rokovania (1993)
• Bill Clinton a americký právnik a sudca Ken Starr, kľúčové postavy Clintonovho impeachmentu (1998)
• Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová, a Sherron Watkinsová, za pomoc pri odhaľovaní nezákonných konaní (whistleblowers, 2002)
• Bill Gates, Melinda Gatesová, a Bono Vox, za filantropiu (2005)
• Joe Biden a Kamala Harrisová, Aktuálne zvolený americký prezident a viceprezidentka (2020)

Triedy nekonkrétnych ľudí

• Ozbrojené sily Spojených štátov amerických (1950 a 2003)
• Maďarskí bojovníci za slobodu (1956)
• Vedci USA (1960)
• Generácia Baby boomers/ Dediči (1966)
• Stredo-američania (1969)
• Americké ženy (1975)
• You (2006)
• Demonštranti/ Arabská jar, Španielska revolúcia, čílske študentské demonštrácie, protesty proti úsporným opatreniam v Grécku, protesty proti korupcii v Indii, protesty v Rusku a mnoho ďalších (2011)
• Bojovníci s Ebolou (2014)
• „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ (2017)
• „Strážcovia“ (2018)

Neživé predmety

• Počítač (stroj roka, 1982)
• Ohrozená Zem (Planéta roka, 1988)

Abstraktné pojmy

• Duch Ukrajiny (2022)

V roku 1949 bol Winston Churchill menovaný za Muža prvej polovici 20. storočia,^[7] a posledné číslo časopisu Time z roku 1989 označilo Michaila Gorbačova za „Muža dekády“.^[8] Číslo časopisu z 31. decembra 1999 označilo Alberta Einsteina za „Osobnosť storočia“.^[9] Franklin D. Roosevelt a Mahátma Gándhí boli vybraní na druhom mieste.^[10] Vo vydaní z dňa 31. decembra okrem Einsteina boli nominované aj osobnosti pre každé storočie z 2. tisícročia: Viliam Dobyvateľ pre 11. storočie, Saladin pre 12. storočie, Džingischán pre 13. storočie, Giotto pre 14. storočie, Johann Gutenberg pre 15. storočie, Alžbeta I. pre 16. storočie, Isaac Newton pre 17. storočie, Thomas Jefferson pre 18. storočie a Thomas Edison pre 19. storočie.^[11]

Na základe mnohých predchádzajúcich výberov z obdivuhodných ľudí sa, napriek častým vyhláseniam časopisu o opaku, toto označenie často považuje za poctu a hovorí sa o ňom ako o ocenení alebo cene.^[12] Pritom časopis Time upozorňuje, že aj kontroverzné postavy ako Adolf Hitler (1938), Josif Stalin (1939 a 1942), Nikita Chruščov (1957) a Ajatolláh Chomejní (1979) titul získali za udalosti, na ktoré vo svojej dobe počas rokov významný vplyv mali.^[13] V dôsledku odporu, ktorý sa dostal voči časopisu od amerického publika za vymenovanie Chomejního Mužom roka v roku 1979, sa z komerčných dôvodov jeho redaktori odvtedy rozhodli vyhýbať používaniu v Spojených štátoch kontroverznývh osôb. Je to preto, lebo sa obávajú zníženia predaja, či príjmov z reklám.^[14]

Napríklad Osobnosťou roka 2001, bezprostredne po útokoch z 11. septembra, sa stal Rudy Giuliani, ktorý v tom čase pôsobil ako starosta New Yorku.^[15] Určené pravidlá pre výber jednotlivca alebo skupiny jednotlivcov, ktorí mali najväčší vplyv na udalosti toho roka, pritom za najpravdepodobnejšiu osobnosť určovali Usámu bin Ládina. Giulianiho vybrali, aby symbolizoval americkú reakciu na útoky. Rovnako to bolo, keď bol Albert Einstein bol vybraný za Osobnosť storočia. Reprezentoval storočie vedeckého bádania a zázrakov. Bolo to namiesto Adolfa Hitlera, ktorý by bol podľa pravidiel pravdepodobne silnejším kandidátom.^[16] Výber bol v konečnom dôsledku založený na tom, ako to časopis opisuje „v koho verili, že má silnejší vplyv na históriu a kto najviac reprezentoval rok, či storočie“.

• Obálky časopisu Time (po anglicky)
• Príbehy Osobností roka (po anglicky)