Plebej – Wikipédia

Plebej alebo plebejec znamená aj prenesene: jednoduchý človek z ľudu.

Plebej alebo plebejec (lat. plebeius) bol v starovekom Ríme slobodný občan, oproti vyššej triede patricijov mal však obmedzené práva (nemohol zastávať niektoré úrady atď.).

Čiastočné politické zrovnoprávnenie s patricijmi dosiahli v roku 287 pred Kr., na základe tzv. Hortensiovho zákona (Lex Hortensia).