Rotunda – Wikipédia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Rotunda (z lat. rotundus – kruhový) je typ stavby na centrálnom kruhovom pôdoryse. V pôvodnom význame išlo o akýkoľvek centrálny priestor. Dnes sa tento termín používa aj na označenie špecifického typu malého centrálneho kostola, používaného v ranom stredoveku.

Od 9. do 11. storočia bolo v Strednej Európe postavených veľa kostolov tohto typu. Tieto stavby kruhového pôdorysu v priemere 6-9 metrov boli zvyčajne doplnené o jednu alebo viaceré apsidy.

• Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici, 9. storočie
• Základy rotundy na hradisku Kostolec v obci Ducové, 9. storočie.
• Rotunda sv. Juraja v Skalici, 11. storočie
• Rotunda Najsvätejšej Trojice v Chrasti nad Hornádom, 12. storočie
• Evanjelický kostol s rotundou v Baďane, 12. storočie
• Rotunda Povýšenia sv. Kríža v Križovanoch nad Dudváhom, 13. storočie
• Rotunda sv. Margity Antiochijskej v Šiveticiach, 13. storočie
• Rotunda Dvanástich apoštolov v Bíni, 13. storočie
• Rotunda sv. Anny v Prihradzanoch, 13. storočie
• Kostol s rotundou sv. Anny (metercie) v Podolínci 13. storočie

• 

  Nitrianska Blatnica

• 

  Skalica

• 

  Baďan

• 

  Križovany nad Dudváhom

• 

  Šivetice

• 

  Bíňa

• 

  Prihradzany

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rotunda