wa.wiktionary.org

inmer — Wiccionaire

Èn årtike di Wiccionaire.

Tayon-bodje latén « ămāre » (minme sinse)

inmer (viebe å coplemint) (1ire troke) (codjowaedje)

  1. vey voltî.
    • Dji vs inmrè todi djel djeure
      N’ estoz vs nén on pô djannesse ?
    • Dji t’ inme, Maridjene, dji t’ inme télmint, dji t’ inme télmint. Bruno Picard, (sourdant a recråxhî).
  2. magnî voltî, boere voltî, fé voltî.
  3. (viebe å prono) : Loukîz a : « s’ inmer ».
    • Ni fjhans nole poenne po-z agrandi nosse lot ;
      Ayans l' åme hôte et puvite ki d' nos haire,
      Inmans nos ! Louis Lagauche, "Amon nos autes : tchansons tchusèyes" (1908-1912), p.47 (fråze rifondowe).
    • Bén, pusk' i s' inmèt, Idå dmeurrè dlé mi, et pus tård, nos serans grands-popas. Joseph Mignolet, "Al bèle fontinne, comèdèye è treûs-akes", 1924, p.53 (fråze rifondowe).

inmer (sinse 2) est purade eployî dins ene fråze di noyaedje. Po ene fråze di djhaedje et di dmande, on-z a ptchî d’ eployî bén inmer.

(minme sourdant etimolodjike)